http://www.dogs.wbl.sk - 185 psích plemien

Pôvod: Argentínsku dogu vyšľachtil doktor Antonio Nores Martinez na základe zistenia, že nijaké z dosiaľ v Argentíne žijúcich plemien nie je schopné spoľahlivo ochrániť obrovské čriedy hovädzieho dobytka pred pumami a jaguármi. Krížením miestnych potomkov španielskych mastinov s prekvapujúcim množstvom ďalších plemien (uvádza sa aj anglický buldog, boxer, nemecká doga, bulteriér a vari aj írsky vlkodav a pointer) sa za niekoľko desaťročí podarilo vytvoriť psa s molossoidnými črtami, napriek tomu však veľmi rýchleho a vytrvalého. Plemeno oficiálne uznali v Argentíne roku 1964, FCI dokonca až roku 1973.

Popis: Masívne stavaný pes väčšej strednej veľkosti, mimoriadne atletický a svalnatý. Charakteristický vzhľad mu dáva mohutná hlava so širokou lebečnou dutinou a s mocnými žuvacími svalmi. Uši sa prv kupírovali nakrátko, teraz by mali byt vzpriamené alebo polovzpriamené. Telo štvorcové, svalnaté. Dlhý a mocný chvost, v pokoji zvesený, pri pohybe kmitá z boka na bok. Srst krátka, tvrdá, lesklá. Farba čisto biela. Veľkosť 60-65 cm v kohútiku pri hmotnosti 40-50 kg.

Charakteristika: Mimoriadny pes, ktorý v sebe spája silu a mohutnosť molossov s rýchlosťou, svižnosťou a vytrvalosťou teriérov a iných poľovných psov. Má výborný čuch, dobre aportuje, je schopný poľovného a služobného výcviku.

Zvláštne nároky: Má rád teplo a bez problémov znáša aj letné horúčavy, nemôže však byť ubytovaný celoročne mimo domu. Potrebuje dôsledný výcvik, tesný kontakt s ľuďmi a vhodné zamestnanie.

Využitie: Pes vyšľachtený na lovenie jaguárov, púm a diviakov, príp. na ochranu čried pred nimi. Dnes slúži predovšetkým ako spoľahlivý strážca a rešpekt vzbudzujúci spoločník, v zámorí sa vraj osvedčil v policajných službách aj ako vodiaci pes pre nevidomých.

Výskyt: Patrí k menej bežným, ale nie celkom vzácnym plemenám.

Možná zámena: So zreteľom na typickú bielu farbu nepravdepodobná.

Brazílska fila

Pôvod: Vznikla v Brazílii pravdepodobne krížením dovezených dogovitých psov z Portugalska, Španielska a Anglicka, niektorých poľovných psov - osobitne významný bol podiel krvi anglického bladhaunda - a pôvodných domácich foriem indiánskych psov. Dochádzalo k nemu už od konca 19. storočia, moderný registrovaný chov sa však začal až po druhej svetovej vojne.

Popis: Pomerne veľký a mocný dogovitý pes kvadratickej telesnej stavby. Hlava pomerne veľká a ťažká, ňucháč mierne klenutý (tzv. rímsky nos). Spustené očné viečka dodávajú plemenu charakteristický výraz. Zadok vyšší ako kohútik, zadné nohy o čosi dlhšie ako predné. Srsť krátka, hladká, hustá, na hrdle, hrudi a na bruchu vynára laloky. Farba: Všetky jednofarebné varianty okrem bielej, myšacej sivej, škvrnitej a merle. Časté je pruhovanie. Veľkosť: Psy 65-75 cm, suky 60-70 cm. Hmotnosť minimálne 50, resp. 40 kg.

Charakteristika: Pes so "zlou povesťou" sa k cudzím ľuďom naozaj správa odmietavo až agresívne, svojmu pánovi a jeho rodine je však mimoriadne oddaný. V domácom prostredí je veľmi pokojný, vyrovnaný a priateľský.

Zvláštne nároky: Je vhodný skôr pre majiteľov rozľahlých vidieckych sídel ako do mestskej premávky. Žiada si pevnú a dôslednú výchovu, nie však služobný výcvik. Akékoľvek prejavy agresivity treba od šteňacieho veku dôsledne tlmiť.

Využitie: Pôvodne poľovný pes na veľké šelmy. V minulom storočí sa vraj používal aj pri chytaní utekajúcich otrokov. Vynikajúci strážca a obranca.

Výskyt: V ostatných rokoch pomerne rozšírené molossoidné plemeno.

Možná zámena: S bulmastifom, ktorý je menší, má rovný nos aj chrbát (nemá zvýšený zadok) a nemá toľko voľnej kože na tele. To isté možno povedať o mastifovi, ktorý je naopak

Nemecká doga

Pôvod: Bezprostrednými predchodcami nemeckej dogy boli tzv. býkohryzy, psy používané na naháňanie dobytka, na poľovanie, na naháňanie diviakov aj šeliem. Prvý štandard nemeckej dogy vydali roku 1880 pri príležitosti výstavy psov v Berlíne. Nemecká doga z prelomu storočia už v zásade zodpovedala dnešnému vzhľadu tohto plemena.

Popis: Nápadne veľký, pritom elegantný a ušľachtilý pes. Hlava pretiahnutá a úzka, jemne modelovaná, tzv. "tehlového" tvaru. Dnes už iba nekupírované uši vysoko nasadené, priliehajú k tvári. Chrbát krátky a mocný, hrudník klenutý až po lakte. Srsť krátka, priliehajúca a hustá. Farba žltá, pruhovaná, škvrnitá, čierna, modrá. Výška psov v kohútiku najmenej 80 cm, súk 72 cm.

Charakteristika: Ušľachtilý pes s pokojným a hrdým správaním. Dogy bývajú priateľské

k ľuďom a ku zvieratám, povestný je ich výborný vzťah k deťom. Stelesňujú v sebe ideálne psie vlastnosti: fyzickú krásu s inteligenciou, vernosťou a s odvahou.

Zvláštne nároky: So zreteľom na telesné rozmery je doga mimoriadne náročná na. množstvo, ale najmä - osobitne v čase vývinu - na kvalitu potravy. Chovanie takého veľkého psa predpokladá aj dostatočné priestorové možnosti a fyzický fond majiteľa. Pomerne neskoro dospieva a dožíva sa v priemere iba 8-10 rokov života.

Využitie: Dnes reprezentatívny spoločenský pes, dobrý strážca a vynikajúci spoločník. Výskyt: Hádam od svojho vzniku si trvalo udržiava pomerne veľký okruh priaznivcov. Možná zámena: Nepravdepodobná.

Rotvajler

Pôvod: Nadväzuje pravdepodobne už na rímske bojové a vojnové psy, ktoré sa na území Nemecka zmiešali s domácimi ovčiakmi a s honeckými psami. Hoci veľké mocné psy, používané na naháňanie dobytka, na ťahanie aj na ochranu, jestvovali na juhu Nemecka dlhé stáročia, moderný rotvajler z nich vznikol až koncom 19. storočia. Rotvajlery zo začiatku storočia už v zásade zodpovedali dnešnému typu.

Popis: Väčší, veľmi mocný a svalnatý pes, ani ťažkopádny, ani ľahký. Stredne dlhá hlava so stredne veľkými a previsnutými ušami trojuholníkového tvaru. Tmavohnedé stredne veľké oči mandľového tvaru. Chrbát rovný a mocný, zaguľatený zadok s nakrátko kupírovaným chvostom. Srsť nie celkom krátka, drsná a hustá. Farba iba čierna s pálením. Veľkosť psov 61-68 cm, súk 56-63 cm, hmotnosť okolo 35 kg.

Charakteristika: Pokojný, vyrovnaný a v zásade dobromyseľný pes. Nemožno ho ľahko vyprovokovať, ale v prípade, že je napadnutý alebo bráni zverený majetok alebo osobu, zasahuje veľmi tvrdo.

Zvláštne nároky: Rotvajler potrebuje dôslednú výchovu a výcvik, pretože inklinuje k zaujatiu dominantného postavenia. Je vhodný iba pre skúsených a fyzicky zdatných kynológov. Zle znáša horúčavy, vtedy by mal zostať v pokoji v tieni.

Využitie: Pracovné plemeno, bez problémov schopné služobného výcviku. Vyniká ako obranár, strážca a sprievodca.

Výskyt: Trvalo obrúbený, najmä v USA čoraz častejšie chovaný iba ako spoločník.

Možná zámena: S beauceronom a s dobermanom.

Bordeauxska doga

Pôvod: Molossoidný pes azda už keltského pôvodu, v stredoveku chovaný na okolí Bordeaux ako mäsiarsky pes, používaný aj pri zápasoch s veľkými šelmami a so psami. Cieľavedomý chov začína v osemdesiatych rokoch 19. storočia, prvý štandard však vyšiel a ku 1911.

Popis: Mocný a mohutný pes dogovitého typu, neveľmi vysoký. Veľmi mohutná hlava so skrátenou ňucháčovou partiou, pokrytá symetrickými vráskami. Mimoriadne silné žuvacie svaly. Menšie uši, priliehajúce k tvári. Hrudník široký a priestorný, siahajúci až po lakte, s výrazným predhrudím. Chvost veľmi hrubý, v pokoji zvesený, pri vzrušení sa dvíha. Srsť jemná a krátka, hrdzavej až plavej farby, s čiernou alebo červenou maskou. Veľkosť psov 60-68 cm, súk 58-66 cm.

Charakteristika: Veľmi pokojne až flegmaticky pôsobiaci pes, ktorého nemožno ľahko vyviesť z miery. Vedomý si je svojej sily, ale použije ju iba v nevyhnutnom prípade. K ľuďom sa správa prívetivo, svojho pána a jeho deti zbožňuje.

Zvláštne nároky: Bordeauxská doga je náročná na množstvo aj kvalitu potravy. Pomerne často trpí zdravotnými ťažkosťami (dysplázia bedrových kĺbov, vychlípenie a vydutie očného viečka, rastové problémy). Napriek veľkosti ju vďaka pokojnej povahe a pomerne malým nárokom na pohyb možno držať aj v mestách.

Využitie: Reprezentatívny spoločenský pes, dobrý strážca.

Výskyt: V Európe patrí medzi vzácne plemená, na Slovensku sa v ostatných časoch rýchlo šíri.

Možná zámena: S bulmastifom, mastifom, s brazílskou filou. Odlišuje sa od väčším množstvom vrások, nižšou a podsaditejšou postavou a typickou hrdzavoplavou farbou, často bez čiernej masky.

Neapolský mastin

Pôvod: Ako všetky molossoidné psy sa odvodzuje od gréckeho kmeňa Molossov, to jeho pôvod siaha do čias niekoľko storočí pred náš letopočet. Rimania podobné psy užívali na zvieracie zápasy v arénach aj vo svojich légiách. FCI ho uznala až roku 1949.

Popis: Pomerne veľký, ťažký pes obdĺžnikového formátu. Mocná krátka hlava s krátkou ňucháčovou partiou a s množstvom vrások. Oči mierne zapadnuté, uši trojuholníkového tvaru. Telo mocné, hrudník hlboký, brucho mierne vtiahnuté. Chvost hrubý, siaha iba po kolená. Voľná koža po celom tele, pokrytá krátkou, drsnou a tvrdou srstou. Farba zväčša sivá, ale aj čierna, hnedá, jelenia. Veľkosť: Psy v kohútiku 65-75 cm, suky 60-68 G hmotnosti 60-70, resp. 50-60 kg,

Charakteristika: V zásade pokojný, pomalý, rozvážny, k svojim ľuďom väčšinou priateľský. Ak sa cíti ohrozený, je veľmi nebezpečný. K cudzím ľuďom je nedôverčivý, k psom aj k ostatným domácim zvieratám niekedy agresívny.

Zvláštne nároky: Vyžaduje dôslednú výchovu, zvykanie na ľudí aj na zvieratá od útleho veku. Nie je náročný na pohyb, ale na množstvo potravy a na priestor. Nie je to rodinný pes, je vhodný iba pre skúsených kynológov.

Výskyt: Prv vzácny, v ostatných rokoch získal medzi našimi priaznivcami veľkých psov veľkú obľubu.

Využitie: Prv bojový, dnes atraktívny spoločenský pes a dobrý strážca.

Možná zámena: Nepravdepodobná s veľmi vzácnym, dosiaľ medzinárodne neuznaným plemenom cane corso (ktoré však nemá bohaté vrásky).