http://www.dogs.wbl.sk - 185 psích plemien

Pôvod: V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia ho vyšľachtil istý K. F. L. Dobermann, vyberač daní a exekútor v durynskom meste Apolda. Ten pre výkon svojho povolania nevyhnutne potreboval ostrého psa, ktorý by mu vedel získať rešpekt. Hladkosrsté pinče, ktoré použil ako základný materiál, sa na nemeckom území vyskytoval už od stredoveku, ale on ich vyšľachtil a ich počet výrazne zväčšil. Zdá sa, že prikrížil ešte niekoľko ďalších plemien.

Popis: Vyšší, stredný, mimoriadne elegantný pes hrdého držania tela, mocný a svalnatý. Úzka hlava klinovitého tvaru, s vysoko nasadenými zvesenými ušami, ktoré priliehajú k tvári. Krk dlhý, pekne klenutý, chrbát krátky a pevný. Chvost vysoko nasadený a nakrátko kupírovaný. Srsť krátka, hustá a hladká. Farba čierna, vzácnejšie tmavohnedá alebo dokonca modrá s pálením. Veľkosť: Psy v kohútiku 68-72 cm, suky 63-68 cm, hmotnosť 40-45 kg, resp. 32-35 kg.

Charakteristika: Veľmi energický, živý a pozorný pes, reagujúci aj na najmenší podnet. Správne vychovaný doberman je síce temperamentný, ale pritom dobre ovládateľný, poslušný a neagresívny. Zverené úlohy plní s veľkou chuťou.

Zvláštne nároky: Doberman potrebuje vera voľného pohybu, ktorý mu možno poskytnúť v našich podmienkach hustého osídlenia a zazverenia iba v prípade dokonalej poslušnosti, čo docieli iba skúsený kynológ.

Využitie: Služobný a pracovný pes so všestrannou možnosťou uplatnenia, výborný sprievodca, ochranca a strážca. Dokáže byt aj dobrým spoločníkom a rodinným psom, ak majiteľ zvládne jeho mimoriadny temperament.

Výskyt: Na celom svete bežne chovaný a veľmi populárny.

Možná zámena: S nemeckým pinčom, ktorý je však priemerne o 20 cm nižší. Veľkosťou aj farbou porovnateľný beauceron je zasa oveľa menej elegantný a jemný, má menej ušľachtilú hlavu a drsnejšiu srsť.

Čierny ruský teriér

Pôvod: Nové plemeno, vyšľachtené na začiatku šesťdesiatych rokov v Rusku. Cieľom bolo vytvoriť nezvyčajne drsného psa, ktorý by obstál aj v tvrdých miestnych podmienkach. Za základ sa vybral veľký bradáč, ktorého v dvoch líniách krížili jednak s erdelteriérom, jednak s rotvajlerom a psy, ktoré vzišli z obidvoch línií, sa zasa navzájom krížili.

Popis: Veľký a mimoriadne mocný pes hrubých kostí, robustného typu. Dlhá hlava s mohutnými fúzami, ktoré jej dodávajú takmer hranaté obrysy. Uši vysoko nasadené, sklopené, trojuholníkového tvaru. Telo štvorcové alebo iba mierne obdĺžnikového formátu, so širokým rovným chrbtom. Chvost vysoko nasadený, hrubý a kupírovaný na 3-4 články. Srsť drsná, hustá, uzatvorená, dlhá 4-10 cm, na ňucháči a na brade sa tvoria fúry. Farba čierna alebo čierna s hnedými chlpami. Veľkosť: Psy v kohútiku 66-72 cm, suky 64-70 cm.

Charakteristika: Čierny ruský teriér zdedil od svojich predkov iba to najlepšie od rotvajlera vyrovnanosť, rozvahu, ale aj razantnosť, od bradáča a erdela svižnosť, pohyblivosť a aktivitu. Má byť silný, razantný, ale dobre ovládateľný. Vyniká prirodzenou ostrosťou, nedôverčivosťou voči cudzím ľuďom a oddanosťou pánovi.

Zvláštne nároky: Je vhodný iba pre skúsených kynológov a musí sa podrobiť výcviku. Mal by byť ubytovaný vonku.

Využitie: Služobný pes, pôvodne vyšľachtený na použitie v armáde. Schopný služobného výcviku aj na praktické použitie, vhodný najmä na stráženie objektov a osôb.

Výskyt: Napriek tomu, že ide o nové a vo svete neveľmi známe plemeno, je u nás dosť rozšírený a jeho úroveň je dobrá.

Možná zámena: S veľkým čiernym bradáčom, ktorý je však o čosi menší, pôsobí subtílnejšie a má kratšiu, nezvlnenú srsť.

Bradáč

Pôvod: Hoci sa dnes bradáče delia podľa veľkosti do troch samostatných plemien  s osobitnými štandardmi, majú spoločných predkov s pinčami. Nimi boli stredne veľké zväčša drsnosrsté, málo elegantné sedliacke psy. Chovali ich predovšetkým v južnom Nemecku, ale vlastne aj v ďalších stredoeurópskych krajinách vrátane našej (kde ich nazvali stajňový pinč), ako univerzálnych pomocníkov v stajniach pri ničení nepríjemných hlodavcov aj pri strážení príbytkov, aj ako sprievodcov furmanov. K definovaniu plemena k nasledujúcemu vydeleniu veľkostných čŕt do samostatnej podoby dochádzalo už od 80. rokov minulého storočia.

Popis: Drsnosrstý kompaktný pes štvorcového formátu. Hlava mocná a pretiahnutá, opticky ju zväčšujú fúzy, ktoré vytvárajú dojem hranatosti. Uši vysoko nasadené, sklopené dopredu v tvare písmena V, alebo malé vzpriamené stojace (skôr zvyčajné kupírovanie uší je dnes u nás zákonom zakázané. Chrbát krátky, mierne sa zvažujúci, s ľahko zaokrúhleným zadkom. Chvost vysoko nasadený a skrátený asi na tri články. Srsť drôtovitá, drsná a hustá, s typickými fúzmi a výrazným obočím. Farba čierna, "korenie a soľ", pri malých bradáčoch aj čiernostriebristá a biela. Veľkosť: Malý bradáč v kohútiku 30-35 cm, stredný bradáč 45-50 cm, veľký bradáč 60-70 cm.

Charakteristika: Veľmi temperamentný, bystrý a pozorný pes. Veľké bradáče sú pokojnejšie a rozvážnejšie, malé zasa o poznanie živšie a ubrechanejšie. Mimoriadne inteligentné, učenlivé, nebojácne psy športovej postavy aj ducha. Pohybujú sa rady a veľa, potrebujú vybiť svoj temperament. Väčšinou sa v dobrej kondícii dožívajú vysokého veku.

Zvláštne nároky: Bradáče sú psy nenáročné na ubytovanie (v byte aj celoročne vonku), aj na bežnú starostlivosť. Treba ich 3-4 razy ročne trímovať, pretože bez úpravy srsti rýchlo strácajú svoju eleganciu a krásu. Všetky bradáče potrebujú dôslednú výchovu a výcvik od ranej mladosti, pretože ináč pri ich temperamente môžu nastať problémy (s privolaním, s konfliktmi s inými psami a pod.). Učia sa však ochotne a rady a pri troche úsilia ich zvládne aj začiatočník.

Využitie: U nás sa všetky bradáče pokladajú za služobné psy. Môžu skladať aj najvyššie skúšky z výkonu a zúčastňovať sa na všetkých súťažiach. Malý bradáč sa odporúča ako najlepší pes pre mladých, začínajúcich športových kynológov. Práve výcvik tohto typu je u nás veľmi rozšírený, existujú osobitné cvičiská a aj súťaže a skúšky iba pre malé bradáče. Veľký bradáč sa so zreteľom na jeho silu a nie celkom poddajnú povahu hodí skôr skúsenejším kynológom. Stredné bradáče bývajú neobyčajne temperamentné, aj tak ich však možno spolu s malými bradáčmi odporúčať športovo založeným ľudom aj ako výborných spoločníkov. Všetky bradáče sú dobrí strážcovia.

Výskyt: Bradáče sú veľmi obľúbené a často chované plemeno. U nás je najbežnejší malý bradáč, potom stredný a nakoniec veľký.

Možná zámena: Neupraveného malého bradáča by bolo možné zameniť s veľmi vzácnym a u nás sa nevyskytujúcim opičím pinčom, ktorý však má výrazne skrátenú ňucháčovú partiu. Na výstave, kde je bradáč správne upravený, je zámena vylúčená. Veľký bradáč sa trochu ponáša na čierneho ruského teriéra (spolupodieľal sa na jeho vzniku). Ten je však väčší, pôsobí mohutnejším dojmom a necháva sa mu oveľa viac srsti, ktorá je mierne zvlnená.

STREDNÝ BRADÁČ                                      VEĽKÝ BRADÁČ